| PRIPRAVOVANÉ PODUJATIA | REALIZOVANÉ PODUJATIA | KONTAKT | ÚVOD |
	Fórum občanov v Nitre Európskej občianskej iniciatíve ako hlavnej téme bolo venované cezhraničné Fórum občanov s názvom Váš názor je dôležitý, ktoré sa uskutočnilo 8. októbra 2010 v Nitre. Podujatie zorganizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku a Informačná kancelária Európskeho parlamentu v Maďarsku. Na podujatí vystúpili podpredseda Európskej komisie Maroš Ševčovič, za Európsky parlament poslankyne zo Slovenskej republiky Edit Bauer, Anna Záborská a poslanec Sergej Kozlík. Z Maďarskej republiky s účastníkmi diskutovali poslankyne Kinga Gál a Zita Gurmai. Za analytikov vystúpil šéfredaktor portálu Euractiv.sk Radovan Geist. M. Ševčovič účastníkom vysvetlil, že európska občianska iniciatíva má byť jednoduchým a ľahko použiteľným nástrojom priamej demokracie, ktorý budú používať občania Európskej únie. Vyslovil presvedčenie, že nariadenie ustanovujúce podmienky iniciatívy bude schválené do decembra, aby sa už v budúcom roku mohlo začať uplatňovať v praxi. Z. Gurmai, spoluspravodajkyňa Európskeho parlamentu v tejto oblasti, označila európsku občiansku iniciatívu ako prvú príležitosť, keď občania môžu sami zdola iniciovať zmeny európskych predpisov. Cieľom aktivity je zvýšiť stupeň uplatňovania demokracie v Európskej únii. Nariadenie však treba pripraviť tak, aby sa minimalizovali možnosti zneužitia tohto nového inštitútu. A. Záborská vyslovila potešenie, že na pozícii komisára zodpovedného za túto oblasť máme zástupcu za Slovensko, pretože prístup k dôležitým informáciám je priamy. Pripomenula, že jednou z prvých občianskych petícií môže byť iniciatíva, aby sa nedeľa v celej únii ustanovila za deň pracovného pokoja. Účastníci diskusie otvorili otázku vekovej hranice, od akej sa budú môcť na európskej iniciatíve zúčastňovať občania členských štátov. Problémom je, že veková hranica podmieňujúca účasť na voľbách je v jednotlivých štátoch rozdielna. V Rakúsku je stanovená na 16 rokov, inde na 18 rokov, pričom na petičných akciách by mala byť všade rovnaká. A. Záborská sa prihovorila za jednotnú hranicu 18 rokov, aby tento inštitút nestratil svoju vážnosť. Naproti tomu jej kolegyňa E. Bauer by považovala za prijateľné, aby sa hranica znížila na 16 rokov. Pripomenula, že občianskou iniciatívou sa nebudú môcť riešiť otázky, ktoré patria medzi základné hodnoty Európskej únie. Ako príklad uviedla nemožnosť znovuzavedenia trestu smrti na podnet petície občanov. Podujatie vyvolalo záujem občanov. Zúčastnilo sa na ňom vyše tristo ľudí, pričom pätina z nich bola z Maďarskej republiky. Najväčšie zastúpenie mali vysokoškolskí a stredoškolskí študenti. Tí prejavili najväčší záujem o diskusiu, ktorá bola striedavo v slovenskom a maďarskom jazyku. Najčastejšie sa pýtali na úlohu Európskej komisie a Európskeho parlamentu v procese tvorby a aplikácie inštitútu občianskej iniciatívy v praxi, ale zaujímali ich aj témy ako prístup k výskumu geneticky modifikovaných potravín, pružnosť európskych inštitúcií či úloha lobovania pri prijímaní predpisov. Cezhraničné Fórum občanov v Nitre potvrdilo, že politici i občania susedných republík dokážu pokojne a plodne diskutovať o témach, ktoré ich spájajú. FOTOGRAFIE Z PODUJATIA Fórum občanov v Trenčianskych Tepliciach Téma právomocí Európskeho parlamentu, podpory stabilizácie eura a pomoci Grécku dominovala na Fóre občanov Európsky parlament je Váš hovorca, ktoré sa uskutočnilo 14. mája 2010 v Trenčianskych Tepliciach. Podujatie zorganizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku a Informační kancelář Evropského parlamentu v České republice. Z obidvoch štátov sa na podujatí zúčastnilo vyše sto prítomných, hlavne z radov vysokoškolských a stredoškolských študentov. Najväčší záujem vyvolala aktuálna téma stabilizovania eura ohrozeného finančnou a hospodárskou krízou v Grécku. Svet konverguje vo finančnej oblasti a euro zjednocuje pozície členských krajín Európskej únie, povedal poslanec Európskeho parlamentu za Slovenskú republiku Sergej Kozlík. Zahraničie hľadí na euro ako na pevnú menu a euro takou menou je, zdôraznil. Podľa neho sa bolo treba postaviť proti špekulantom, ktorí chceli zarobiť na výmenných kurzoch, a preto zaútočili na euro. S. Kozlík ocenil, že k podpore eura sa pozitívne postavilo Slovensko. Pritom nejde o akúsi solidaritu voči Grécku, ale o proces, keď sa od postihnutej krajiny bude vyžadovať plnenie úsporných opatrení. Poslanec Európskeho parlamentu za Slovensku republiku Eduard Kukan potvrdil podporu procesu uplatňovania Lisabonskej zmluvy do praxe. Zákony prijímané v posilnenom Európskom parlamente sú dôležité, lebo ovplyvňujú každodenný život občanov v členských krajín, vrátane Slovenska. Ocenil, že Slovensko vyjadruje európskej integrácii silnú podporu, ktorá od prijatia štátu do Európskej únie neutícha. Primátor Trenčianskych Teplíc Štefan Škultéty poukázal na problém čerpania eurofondov. Agenda na podávanie prihlášok je zložitá, schválené prostriedky prichádzajú neskoro a samosprávy musia nachádzať zdroje na dočasné prefinancovanie. To je pre mnohé obce, najmä tie najmenšie, vážny problém. Š. Škultéty považuje zbytočnú byrokraciu a nutnosť dočasného financovania podporených projektov za jednu z hlavných príčin, prečo sa fondy z Európskej únie nečerpajú na Slovensku v dostatočnej miere. Podpredseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jozef Božik našiel spojitosť medzi Európskym parlamentom a samosprávami - nízku volebnú účasť voličov. To ho neteší, pretože obidve inštitúcie sú dôležité. Európska únia sa ukazuje ako priestor na budovanie kvalitných medziľudských vzťahov, o čom podľa neho svedčí vzájomné rešpektovanie prítomných poslancov Európskeho parlamentu. S podujatím na záver vyjadril spokojnosť riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Róbert Hajšel. Vyjadril nádej, že bude trenčianskoteplické Fórum občanov bude ďalším príspevkom k aktivizovaniu občanov, aby prejavovali viac záujmu o Európsku úniu a aby sa v budúcnosti aktívnejšie zapájali do volieb do Európskeho parlamentu. FOTOGRAFIE Z PODUJATIA Fórum občanov Európsky parlament je blízko Vás v Košiciach Postaveniu Európskeho parlamentu pri aplikovaní Lisabonskej zmluvy do praxe, regionálnemu rozvoju v podmienkach Európskej únie a boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sa venovalo Fórum občanov, ktoré sa uskutočnilo 16. apríla 2010 v Košiciach. Na podujatí sa zúčastnil predstavitelia Európskeho parlamentu, miestnej samosprávy a ďalší odborníci. Medzi štyrmi poslancami Európskeho parlamentu bol aj Simon Busuttil z Malty, ktorý poukázal na problémy nelegálnej imigrácie z Afriky do Európy. Ocenil, že Európska únia chápe nelegálnu imigráciu ako vec zoskupenia, a nielen južných štátov, ako sú napríklad Malta a Taliansko, a že únia má v tejto oblasti spoločnú politiku. Poslankyňa Monika Smolková poukázala na náročnosť práce Európskeho parlamentu. Ilustrovala to na nutnosti vedieť vyjadriť svoj názor v rozprave, kde je vystúpenie poslanca limitované dvoma minútami. Odporúčala, že limity na vystúpenia by mohli mať aj poslanci Národnej rady SR. Poslanec Peter Šťastný označil za jednu z hlavných súčasných priorít Európskeho parlamentu implementovanie novej Lisabonskej zmluvy do praxe. Primátor mesta Košice František Knapík sa sústredil na otázku, ako Košice a celý región ovplyvňuje Európska únia. Sú to veľmi silné väzby, konštatoval. Tieto väzby budú dôležité pri budúcom pôsobení Košíc ako hlavného mesta kultúry v Európe v roku 2013. Dekan Fakulty verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Igor Palúš poukázal na zložitosť problematiky aproximácie európskeho práva na Slovensku. V tomto procese zákonite vzniká otázka, ako je zachovaná zvrchovanosť Slovenska ako jednej z členských krajín. Hoci ide o náročnú úlohu, pri dobrej vôli zainteresovaných inštitúcií ju možno podľa neho riešiť k spokojnosti všetkých. Fórum občanov vyvolalo v Košiciach záujem účastníkov, hlavne zo strany študentov. Na podujatí sa zúčastnilo vyše sto ľudí. Popri konkrétnych otázkach prejavili hlad po informáciách záujmom o publikácie, ktoré poskytla Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku. FOTOGRAFIE Z PODUJATIA Diskusné fórum 20 rokov demokratických zmien v Európe a na Slovensku Čo nám prinieslo 20 rokov slobody, ako vnímame komunizmus v súčasnej dobe, ako sme sa vyrovnali s bývalým režimom a čo vlastne vieme o novembrových udalostiach - aj o tom diskutovali účastníci fóra pod názvom "20 rokov demokratických zmien v Európe a na Slovensku", ktoré sa konalo 13. novembra v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Podujatie organizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku a Ústavom pamäti národa pri príležitosti 20. výročia novembrových udalostí. Vyše sto účastníkov fóra diskutovalo o zmenách, ktoré nám priniesli slobodu, s aktérmi novembrovej revolúcie v roku 1989 Jánom Budajom a Jánom Čarnogurským a rovnako s poslancami Európskeho Parlamentu Annou Záborskou, Borisom Zalom a Petrom Šťastným. Pohľad mladých ľudí na udalosti spred 20 rokov predstavili dve zástupkyne mladej generácie narodenej práve v novembri 1989 - študentky Valéria Kašperová a Mária Achbergerová. V úvode podujatia bol premietnutý film Tomáša Viteka "November +20", ktorý je reflexiou novembrových udalostí z roku 1989 a dvadsiatich rokov. Riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Hajšel vyjadril presvedčenie, že sloboda a demokracia sa 20 rokov po Novembri 98 zakorenila na Slovensku natrvalo a už žiadny ďalší Slovák nebude musieť dostať cenu Andreja Sacharova za slobodu myslenia. Nositeľom tejto ceny sa stal v roku 1989 Alexander Dubček. Túto cenu udeľuje Európsky parlament už od roku 1988 výnimočným osobnostiam, ktoré zasvätili svoj život ochrane ľudských práv a bojujú proti netolerancii, fanatizmu a útlaku. Ján Budaj ocenil zapálenie pre vec vtedajších Čechov a Slovákov. Podľa jeho názoru boli ľudia pripravení brániť myšlienku demokracie aj v prípade tvrdšieho konfliktu zo strany Sovietskeho zväzu. Ako však dodal, dnes je situácia iná - dnes môžeme na Slovensku hovoriť o sociálno-politickej apatii. Tá sa odráža okrem iného aj na veľmi nízkej volebnej účasti. Poslanec Európskeho parlamentu Peter Šťastný apeloval na vytvorenie inštitútu, ktorý by zviditeľnil boj proti totalite. Takýto inštitút by podľa jeho slov mohol byť odpoveďou na dnešný stav, keď sú stále vo funkciách ľudia s komunistickou minulosťou. Podľa Jána Čarnogurského sa vtedajšie Československo nevyrovnalo s komunistami, pretože neexistovala spoločenská požiadavka. Budaj hlavnú príčinu vidí v slabej kooperácii medzu Prahou a Bratislavou a rovnako v dezorientovanosti ľudí v novej situácii. Poslankyňa Európskeho parlamentu Anna Záborská preniesla otázku vyrovnania sa s bývalým režimom na celoeurópsku úroveň. "Európskemu parlamentu sa podarilo prijať rezolúciu o odsúdení komunistického režimu až na záver minulého obdobia," povedala poslankyňa Záborská. Za tým môžu byť podľa nej ekonomické záujmy. Poslanec EP Boris Zala odôvodnil nevyrovnanie sa s komunistami v tej dobe tým, že pred vtedajším Československom stálo mnoho výziev. V prvom rade bolo potrebné vybudovať demokratické inštitúcie, čo sa dialo na úkor prípadného riešenia otázky bývalého režimu," uviedol poslanec EP Zala. Poukázal na problém, ktorí mali "revolucionári" už počas premeny systému, a to otázka legitimity. "Kto má vyberať tých správnych ľudí, kto je legitímny povedať a označiť, kto sú či nie sú komunisti?," pýtal sa Zala. Keďže demokracia funguje na systéme volieb, sú to občania, ktorí rozhodujú o svojich zástupcoch. Demokracia je podľa Zalu o slobode názorov a treba v nej zápasiť demokraticky. FOTOGRAFIE Z PODUJATIA Seminár Využitie kreativity a inovácií v politikách Európskej únie Európskej energetickej bezpečnosti bolo venované prvé tohtoročné diskusné fórum v rámci série podujatí zameraných na využitie kreativity a inovácií v politikách Európskej únie. Podujatie zorganizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku a Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied. Fórum sa uskutočnilo 6. marca 2009 v bratislavskom Európskom informačnom centre za účasti dvoch desiatok záujemcov z vedeckých, pedagogických a občianskych kruhov. V Európskej únii sa teraz pozornosť venuje takzvanému druhému balíčku strategického preskúmania energetickej politiky. Centrálna podpora má smerovať do šiestich infraštruktúrnych projektov - do južného plynárenského koridoru, diverzifikácie využívania skvapalneného plynu, prepojenia elektrických sietí s pobaltským regiónom, stredomorského energetického okruhu, severo-južného prepojenia plynovodov a elektrických sietí v strednej a východnej Európe a severomorskej a severozápadnej pobrežnej elektrickej siete. Diskusia sa vedie o tom, aké zdroje sa na tento balíček použijú, povedal na diskusnom fóre poslanec Európskeho parlamentu Ján Hudacký, ktorý je členom výboru pre priemysel, výskum a energetiku. Každá krajina má svoje predstavy, aby si riešila svoje hlavné problémy, hoci tie často súvisia s celoeurópskymi. Z hľadiska jednotlivých krajín, vrátane Slovenska, bude veľa závisieť na tom, ako sa rozdelia vyčlenené zdroje medzi jednotlivé infraštruktúrne projekty. Popri energetickej bezpečnosti Slovenska a diverzifikácii zdrojov sa diskutujúci zaujímali o znižovanie energetickej náročnosti, redukciu emisií skleníkových plynov a zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov. J. Hudacký pripomenul, že záväzok Slovenska zvýšiť do roku 2020 výrobu energií z obnoviteľných zdrojov na 14 percent je veľmi odvážny. Česko si dalo záväzok nižší - 12 percent, a to je v tejto oblasti oveľa aktívnejšie. Na Slovensku podľa neho vznikajú len informačné materiály a implementácia je veľmi slabá, a preto je naplnenie cieľa ohrozené. V oblasti biomasy, kde je najviac rezerv na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, poslanec uprednostňuje využívanie odpadov spracovaných napríklad na drevnú štiepku a nabáda na opatrnosť pri cielenom pestovaní energetických rastlín. Podobne ako na iných podujatiach aj na tomto diskusnom fóre sa prítomní zaujímali o finančnú podporu konkrétnych projektov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Kritizovali ich nedostupnosť pre menších žiadateľov, napríklad pre obce. J. Hudacký potvrdil z vlastnej skúsenosti, že obce na východnom Slovenku majú tiež problém dostať sa k zdrojom. Pripustil, že tento problém sa bude musieť riešiť. Riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Hajšel ocenil diskusiu k energetickej bezpečnosti, pretože Slovensko je od dovozov energetických nosičov dvojnásobne viac závislé ako celá Európske únia. Preto Slovensko ako člen Európskej únie pozorne vníma všetky kroky, ktoré koná Brusel pri rokovaniach so strategickými partnermi, hlavne s Ruskom. Ďalšie diskusné kluby v rámci podujatí na využitie kreativity a inovácií v politikách Európskej únie budú zamerané na regionálnu politiku, spoločnú poľnohospodársku politiku a ďalšie oblasti. FOTOGRAFIE Z PODUJATIA Seminár pre knihovníkov Prístup k dokumentom Európskej únie Prijatie eura na Slovensku vo svetle aktuálnej svetovej finančnej krízy bolo hlavnou témou seminára s názvom Prechod na euro pre malých a stredných podnikateľov, ktorý sa uskutočnil 10. októbra 2008 vo Zvolene. Podujatie, ktoré organizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu v Slovenskej republike v spolupráci so Slovenskou asociáciu malých podnikov, navštívilo 90 záujemcov. S prezentáciami na podujatiach vystúpili zástupcovia Európskeho parlamentu, Ministerstva hospodárstva SR, splnomocnenca vlády SR pre zavedenie eura a Národnej banky Slovenska. Seminár s názvom Prístup k dokumentom Európskej únie, ktorý zorganizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku 4. novembra 2008 v bratislavskom Európskom informačnom centre, vyvolal záujem troch desiatok pracovníkov knižníc zo západného Slovenska. Podujatie splnilo cieľ, ktorým bolo priblížiť účastníkom prístupy, ako získavať dokumenty a informácie z databáz európskych inštitúcií a z oblasti európskeho práva, a predstaviť im organizujúcu inštitúciu. Pracovníci knižníc sa dostali k stručným údajom o inštitúciách Európskej únie, ich vzťahom a právomociam a k informáciám o dokumentoch inštitúcií Európskej únie priamo z prvej ruky, a to od pracovníčok Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Zuzany Hruščovej a Márie Kavulákovej. Mária Harachová z Európskeho dokumentačného centra pôsobiaceho v Centre vedecko-technických informácií SR zaujala knihovníkov praktickými ukážkami, ako sa dostať k informáciám o Európskej únii. Predstavila napríklad komunikačné možnosti cez internetovú stránku Europe Direct, a to priamo v slovenskom jazyku. Rovnako v slovenčine možno získať údaje aj z portálu Euro Info Prístup, ktorý zriadila vláda Slovenskej republiky. Odpovede pre záujemcov vyhotovuje tím odborníkov a žurnalistov. Anna Bágeľová z Európskeho dokumentačného centra Knižnice Právnickej fakulte Univerzity Komenského predstavila prístup k právu Európskej únie cez internetový portál EurLex. Podujatie zorganizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku so zámerom zvýšiť informácie o európskych inštitúciách, povedal riaditeľ kancelárie Robert Hajšel. To zohrá dôležitú úlohu napríklad pri budúcoročných voľbách do Európskeho parlamentu. Práve dostatočná informovanosť môže pomôcť pri podnietení hojnejšej volebnej účasti občanov Slovenskej republiky, ktorá bola pri predchádzajúcich voľbách iba 17 percent. Pracovníci knižníc môžu fundovanými odpoveďami ovplyvniť svojich zákazníkov pri zdôrazňovaní dôležitosti volieb do Európskeho parlamentu, ktorého činnosť významne ovplyvňuje život v každom členskom štáte Európskej únie, Slovensko nevynímajúc. FOTOGRAFIE Z PODUJATIA Seminár Prechod na euro pre malých a stredných podnikateľov Prijatie eura na Slovensku vo svetle aktuálnej svetovej finančnej krízy bolo hlavnou témou seminára s názvom Prechod na euro pre malých a stredných podnikateľov, ktorý sa uskutočnil 10. októbra 2008 vo Zvolene. Podujatie, ktoré organizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu v Slovenskej republike v spolupráci so Slovenskou asociáciu malých podnikov, navštívilo 90 záujemcov. S prezentáciami na podujatiach vystúpili zástupcovia Európskeho parlamentu, Ministerstva hospodárstva SR, splnomocnenca vlády SR pre zavedenie eura a Národnej banky Slovenska. Poslanec Európskeho parlamentu Vladimír Maňka potvrdil, že prijatie eura bude pre Slovensko výhodou. V súčasnom svete, ktorý zápasí s finančnou krízou, je euro zárukou stabilnejšej pozície Slovenska. V eure vidí záruky na pokračovanie finančnej disciplíny na Slovensku, na hospodársky rast a zvyšovanie životnej úrovne občanov. Podporu prechodu na euro vidí V. Maňa vo všetkých skupinách obyvateľstva, najstaršie ročníky nevynímajúc. "Každý rok navštevujem 150 dôchodcov vo Zvolene a tí mi tentoraz potvrdili, že už zažili dve meny a tretej sa neboja," povedal poslanec Európskeho parlamentu. Nezanedbateľný príspevok v prechode na euro naznačujú prieskumy Národnej banky Slovenska. Expert centrálnej banky Marek Árendáš naznačil, že v priebehu 20 rokov očakávajú rast zahraničného obchodu na Slovensku vďaka novej mene vyšší o 60 percent. Len vďaka euru by mal byť slovenský hrubý domáci produkt v tomto období vyšší o sedem až dvadsať percent. Podnikatelia síce pocítia v prvom roku zvýšené náklady, ale tie sa im cez výhody vrátia už v tomto období. Neskoršie roky by pre nich mala nová mena mať len prínosy. Poradkyňa splnomocnenca vlády SR pre zavedenie eura Naďa Urbanová vyjadrila spokojnosť s informovaním obyvateľov o prijatí eura. Už tento rok v máji podľa ich prieskumu na Slovensku nebolo jedného respondenta, ktorý by nevedel o chystanej zmene. V auguste 2008 až 86 percent respondentov uviedlo, že má dostatočné informácie o zavedení eura na Slovensku. To sú podľa nej lepšie výsledky, ako mali v porovnateľnom období na Cypre alebo Malte, poznamenala. Riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu v Slovenskej republike Robert Hajšel ocenil úlohu malých a stredných podnikateľov v spoločnosti a chápe, že sú na nich kladené zvýšené nároky, ktoré súvisia s prechodom euro. Podpora posledného tohtoročného seminára na túto tému zo strany Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu v Slovenskej republike je toho dôkazom. FOTOGRAFIE Z PODUJATIA Seminár Prechod na euro pre malých a stredných podnikateľov Blížiaci sa vstup Slovenska do Európskej menovej únie a povinnosti spojené s prijatím eura od 1. januára 2009 na Slovensku boli hlavnou témou seminára s názvom Prechod na euro pre malých a stredných podnikateľov, ktorý sa uskutočnil 26. septembra v Prešove. Na podujatí sa zúčastnila stovka záujemcov, najmä podnikateľov a účtovníkov z Prešovského kraja. Spoluorganizátorom podujatia bola popri Informačnej kancelárii Európskeho parlamentu v Slovenskej republike Slovenská asociácia malých podnikov. Poslanec Európskeho parlamentu Ján Hudacký opäť zopakoval svoj názor, že nová mena prinesie Slovensku vyšší hospodársky rast. Pätnásť štátov združených v Európskej menovej únii je výkvetom Európy. "Pre Slovensko je významným úspechom, že sa dostáva do tejto skupiny štátov," povedal J. Hudacký. Za možné riziko po uvedení eura na Slovensku označil zvýšenú infláciu, obávajúc sa najmä súčasného umelého tlmenia rastu cien energií, ktoré sa Slovensku môže budúci rok vypomstiť. Poslanec potvrdil, že Európsky parlament bude sledovať vývoj na Slovensku po zavedení eura, k čomu má vydať správu. Poslanec Národnej rady SR Ivan Štefanec spomenul prínosy prijatia eura na Slovensku, medzi ktoré zaradil hlavne zjednodušenie platobného styku v rámci eurozóny, rast ekonomiky, pracovných príležitostí a miezd, ako aj stabilitu, ktorá pomôže Slovensku tlmiť vplyv výkyvov na svetových finančných trhoch, akých sme svedkom v súčasnosti. Za jedno z nebezpečenstiev označil rast inflácie, proti ktorému však netreba bojovať úradnou kontrolou cien, zriaďovaním cenových rád alebo vyhrážaním sa podnikateľom, ale podporou konkurenčného prostredia. Prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka poskytol účastníkom praktické informácie týkajúce sa povinností v súvislosti s prechodom na euro, čo ocenili najmä prítomní účtovníci. Riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu v Slovenskej republike Robert Hajšel ocenil prínos živnostníkov a malých podnikov do celej slovenskej ekonomiky. Práve oni sa môžu stať po 1. januári 2009 akýmisi zmenárňami, pretože budú mať voči zákazníkom povinnosť vydávať z korunových platidiel eurami. Na tomto príklade ilustroval, že tlak na malých podnikateľov bude vyšší ako na veľkých. Práve preto Informačná kancelária Európskeho parlamentu v Slovenskej republike podporuje informačné podujatia pre túto skupinu podnikateľov, pričom na tento rok chystá ešte jeden seminár v Banskobystrickom kraji. FOTOGRAFIE Z PODUJATIA Konferencia Euro na Slovensku Všeobecný súhlas s prechodom na novú menu euro priniesla konferencia s názvom Euro na Slovensku, ktorá sa uskutočnila 13. a 14. júna 2008 v Košiciach. Konferenciu zorganizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu v Slovenskej republike a Zastúpenie Európskej komisie v Slovenskej republike spolu s Paneurópskou úniou. Slovensko správne využíva aktuálnu situáciu a prechádza na novú menu euro, povedal poslanec Európskeho parlamentu Ján Hudacký. Krajina dnes úspešne plní konvergenčné kritériá, má silný ekonomický rast, súčasná vláda kontinuálne nadviazala na úsilie predchádzajúcej. "O niekoľko rokov by sa situácia mohla zmeniť, a preto nemôžeme čakať, že sa slovenská koruna bude stále posilňovať," uviedol na margo kritikov prechodu na euro od 1. januára 2008. Vstup do Európskej menovej únie podľa neho zaväzuje krajinu, aby ďalej plnila maastrichtské kritériá a aby venovala úsilie podpore znalostnej ekonomiky. S kolegom súhlasil poslanec Európskeho parlamentu Vladimír Maňka. Euro je podľa neho výhodou aj preto, že akákoľvek vláda bude musieť dodržiavať rozpočtovú disciplínu. Treba sa sústrediť na štrukturálne reformy, najmä v dôchodkovej a zdravotnej oblasti. Len za takého predpokladu sa bude Slovensko úspešne vyvíjať a úspešne čeliť takým problémom, ako je nepriaznivý demografický vývoj, zdôraznil V. Maňka. Za najdôležitejšie výzvy pre súčasnú Európsku menovú úniu označil komisár Európskej únie a predseda Paneurópskej únie na Slovensku Ján Figeľ zvyšovanie rastu a prosperity, udržiavanie stability verejných financií a presadzovanie záujmov Európskej únie vo svete. To sa týka aj Slovenska, ktoré sa s veľkou pravdepodobnosťou stane od začiatku budúceho roka novým členom eurozóny. Riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Hajšel ocenil záujem účastníkov konferencie diskutovať na tému eura. Podľa neho je dôležité presvedčiť kritikov, že výhody prijatia eura na Slovensku prevážia nevýhody. Preto Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku bude ďalej podporovať aktivity smerujúce k odbornej diskusii s cieľom prispieť k hladkému prechodu na euro v Slovenskej republike od 1. januára 2008. FOTOGRAFIE Z PODUJATIA Seminár Prechod na euro pre malých a stredných podnikateľov S veľkým záujmom sa stretol seminár Prechod na euro pre malých a stredných podnikateľov, ktorý sa uskutočnil 6. júna 2008 v Banskej Bystrici. Na podujatí sa zúčastnilo 240 záujemcov, najmä z radov živnostníkov a účtovníkov malých firiem. Spoluorganizátorom podujatia bola popri Informačnej kancelárii Európskeho parlamentu v Slovenskej republike Slovenská asociácia malých podnikov. Hoci hlavná ťarcha pri prechode na euro leží na pleciach vlády a centrálnej banky, nemalé úlohy sú pred zamestnávateľmi, podnikateľmi, živnostníkmi, povedal na podujatí riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu v Slovenskej republike Robert Hajšel. Nejde len o prispôsobenie účtovníctva či registračných pokladníc, ale napríklad aj o povinnosti voči občanom - veď obchodníci budú vlastne zmenárňami, keď budú musieť z korunových bankoviek vydávať v eurách. Povinnosti podnikateľov pochopil poslanec Európskeho parlamentu Vladimír Maňka, pretože on sám začínal podnikať ako živnostník. Prechod na euro bude podľa neho napriek nutnosti vyvinúť úsilie v prechodnom období výhodou - pre podnikateľov i bežných občanov. "Keď sa bude dariť vám, bude sa dariť celému Slovensku," vyhlásil pred účastníkmi seminára V. Maňka. Jednoznačnú prevahu výhod nad nevýhodami prechodu na euro potvrdil člen bankovej rady a výkonný riaditeľ pre oblasť výskumu Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor. Podnikatelia budú môcť v novej mene plánovať jednoduchšie, čo bude výhodou najmä pre tých, ktorí majú zahraničných partnerov. Euro vybudí nové investície, zvýši objem zahraničného obchodu a prinesie prosperitu celej krajine. Za nevýhodu označil Ľ. Ódor prechodne zvýšenú infláciu, ktorá však podľa neho po skúsenostiach z iných krajín narastie najviac o 0,3 percenta, čo je nebude žiadny dramatický skok. Praktické rady sprostredkoval účastníkom seminára prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka. Podnikateľov a účtovníkov zaujímali otázky okolo duálneho oceňovania, registračných pokladníc a nového vedenia účtovníctva. Popri viacerých materiáloch dostali účastníci príručku Zavedenie meny euro u malých a stredných podnikateľov, ktoré vydali organizátori podujatia ako pomôcku pri orientovaní sa v nových právnych predpisoch. FOTOGRAFIE Z PODUJATIA Seminár pre regionálnych novinárov Inštitucionálna reforma a postavenie Európskeho parlamentu Dve desiatky regionálnych novinárov zo stredného a východného Slovenska diskutovalo 29. a 30. mája 2008 v Hronseku pri Banskej Bystrici s troma poslancami Európskeho parlamentu Petrom Bacom, Vladimírom Maňkom a Miroslavom Mikolášikom. Ďalšími vystupujúcimi boli poslanec Národnej rady SR a Banskobystrického vyššieho územného celku Jozef Mikuš, riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Hajšel, analytik M.E.S.A. 10 Ján Marušinec, riaditeľ regionálneho európskeho informačného centra v Banskej Bystrici Peter Pisár a redaktor Slovenskej televízie v Bruseli Martin Thuma. Seminár niesol názov Inštitucionálna reforma a postavenie Európskeho parlamentu. Hojná účasť poslancov medzi regionálnymi poslancami potvrdila, aký význam má v agende Európskeho parlamentu regionálny rozvoj. Venovali sa mu všetci vystupujúci, v diskusiách rezonovali najmä témy riadenia regionálneho rozvoja a účinného využívania prostriedkov z európskych fondov. P. Baco poukázal na citlivosť dotácií do poľnohospodárstva, pričom neodmietol reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tá by však podľa neho mala mať rovnaký dopad na všetkých, vrátane Slovenska, kde na rozdiel od ďalších krajín prevládajú veľkoplošné poľnohospodárske celky. M. Mikolášik poukázal na dôležitosť posudzovania vplyvov rozhodnutí Európskeho parlamentu na regióny, ale i celé štáty. Ako príklad použil environmentálne aktivity. Pri ekologických rozhodnutiach treba brať podľa neho ohľad na sociálne dopady. Ak sa emisné limity na automobily príjmu veľmi prísne, predražia sa ceny európskych automobilov, vrátane tých, ktorá sa vyrábajú v troch slovenských automobilkách. "A to môže vyvolať sociálne dopady," pripustil. Na dôležitosť regionálneho rozvoja upozornil aj J. Mikuš. Kritizoval, že na rozvoj chýbajú projekty, na ktorých základe by sa dali efektívne čerpať prostriedky z európskych fondov. Z perspektívy ďalšieho vývoja Európskej únie a jej členských štátov poukázal V. Maňka na dôležitosť Lisabonskej zmluvy. "Keď vstúpi Lisabonská zmluva do platnosti, 95 percent legislatívy bude závislej od Európskeho parlamentu," upozornil, "ale národné parlamenty budú do tohto procesu vtiahnuté," dodal vzápätí. Tým naznačil rastúcu dôležitosť práce národných parlamentoch pri prijímaní európskych predpisov. Všetci prítomní poslanci Európskeho parlamentu novinárom potvrdili, že proces prijímania rozhodnutí Európskeho parlamentu sa dá ovplyvňovať konkrétnymi jednotlivcami. Samozrejme, že bez koncepčnej práce vo výboroch alebo frakciách to nejde, ale rozumné návrhy slovenských reprezentantov si priestor nájdu. Tým potvrdili dôležitosť najbližších volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v roku 2009. Hlavnou úlohou v tomto období bude zvýšenie účasti voličov na Slovensku, pretože pri posledných voľbách bola mimoriadne nízka, povedal R. Hajšel. Seminár Inštitucionálna reforma a postavenie Európskeho parlamentu bol jedným z podujatí, ktorým Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku rozvíja spoluprácu s domácimi novinármi. Na podujatí zastupovali regionálne redakcie predstavitelia Slovenského rozhlasu, Slovenskej televízie, Televízie Joj, Rádia Lumen, Tlačovej agentúry SR, Prima novín Levice, Prešovského korzára a ďalších. FOTOGRAFIE Z PODUJATIA Seminár Prechod na euro pre malých a stredných podnikateľov Informačná kancelária Európskeho parlamentu v Slovenskej republike víta podujatia zamerané na poskytovanie praktických informácií pri prechode zo slovenskej koruny na euro pre malých podnikateľov, pretože táto skupina to má náročnejšie ako veľké firmy, hovorí riaditeľ kancelárie Róbert Hajšel. Dôkazom toho je zorganizovanie seminára s názvom Prechod na euro pre malých a stredných podnikateľov, ktorý sa uskutočnil v spolupráci so Slovenskou asociáciou malých podnikov 16. mája 2008 v Bratislave. Poslanec Európskeho parlamentu Sergej Kozlík pred účastníkmi seminára označil snahy o diskusie o termíne prijatia eura či dokonca o jeho neprijatí za bezpredmetné, pretože Slovensko nemá inú cestu, ako akceptovať spoločnú menu. Európske inštitúcie pri kladnom postoji k zavedeniu eura boli pod tlakom dobrých hospodárskych výsledkov Slovenska a nemohli konať inak. Upozornil však, že euro je pre krajinu síce stabilizujúcim, ale nie spásonosným prvkom. Vlády na Slovensku budú musieť podľa neho vždy riešiť vo vlastnej réžii štrukturálne problémy, pričom medzi aktuálne zaradil udržateľnosť dôchodkového systému, situáciu v zdravotníctve a pôdohospodárstve. Guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko na podujatí konštatoval, že výhody prijatia eura prevýšia nevýhody. Keďže občania sa stále obávajú zvýšenej inflácie, sú pripravené opatrenia na zamedzenie nadmerného rastu cien. Medzi ne zaradil napríklad podporu konkurencie na trhoch, duálne zobrazovanie cien, zaokrúhľovanie cien v novej menej v prospech občanov, kontroly, ale aj dobrovoľné aktivity podnikov na prijímanie etických kódexov. I. Šramko odhadol dopad prijatia eura na budúcoročnú infláciu na 0,3 percenta. Európska menová únia bude podľa neho pre členské Slovensko stabilizujúcim prvkom. Malí podnikatelia sa na podujatí zaujímali najmä o praktické otázky súvisiace s novým duálnym oceňovaním predávaných tovarov po prechode na euro a otázky účtovníctva. Pomôckou im je aj publikácia, ktorú pri tejto príležitosti s podporu Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu vydala Slovenská asociácia malých podnikov. Publikácia s názvom Zavedenie meny euro u malých a stredných podnikateľov im má pomôcť pri navigovaní v procese prechodu na spoločnú menu od 1. januára 2009. FOTOGRAFIE Z PODUJATIA Diskusné fórum Lisabonská zmluva - Zmluva pre Európu 21. storočia Vyše 300 záujemcov sa zišlo 7. apríla 2008 na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave na diskusnom fóre Lisabonská zmluva - Zmluva pre Európu 21. storočia. Väčšinu účastníkov tvorili študenti, ktorí sa zaujímali reformnú zmluvu, ktorá po ratifikovaní v členských štátoch Európskej únie od začiatku roka 2009 významne ovplyvní život v Slovenskej republike. Diskusné fórum zorganizovali Informačná kancelária Európskeho parlamentu v Slovenskej republike, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, spolu s Ekonomickou univerzitou v Bratislave. Na podujatí vystúpili prezident SR Ivan Gašparovič, podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič, člen Európskej komisie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež Ján Figeľ, poslankyne Európskeho parlamentu Anna Záborská a Irena Belohorská. Prezident Ivan Gašparovič vyjadril presvedčenie, že Lisabonská zmluva je pre Európsku úniu potrebná a na Slovensku bude ratifikovaná. Neprijatie Lisabonskej zmluvy by bolo podľa neho gólom do vlastnej bránky. Anna Záborská na podujatí uviedla, že po všeobecnom ratifikovaní Lisabonskej zmluvy bude možné charakterizovať Európsku úniu ako federatívny štát. Posilní sa postavenie veľkých štátov únie voči malým. Rokovania na Slovensku by sa podľa nej mali využiť na diskusiu o tom, aké postavenie bude mať krajina po ratifikovaní zmluvy. Európska únia má pre Slovensko ostať garantom bezpečnosti a prosperity. Aj po ratifikovaní Lisabonskej zmluvy by Slovensko malo mať priestor na rokovania s inými štátmi ako partner s partnerom. Irena Belohorská sa tiež pozastavila pri ratifikovaní Lisabonskej zmluvy na Slovensku. Ak má byť tlačový zákon zneužitý pri ratifikovaní Lisabonskej zmluvy v Slovenskej republike, radšej by sa podľa nej mal stiahnuť z rokovania, i keď ho krajina potrebuje. Politické rozpory pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy dokázali prekonať Francúzsko či Poľsko, preto by to nemal byť problém ani pre Slovensko. Riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu v Slovenskej republike Robert Hajšel pripomenul že sú ľudia, ktorých táto zmluva nemôže uspokojiť, pretože čakali európsku ústavu a smútia za stratou európskych symbolov. Sú však tu aj takí, ktorí tvrdia, že táto zmluva dáva únii nové právomoci, ktoré jej vôbec nepatria a pre štáty je zlá, pretože im berie právo veta. Dôležité je podľa neho to, že ide o dokument, ktorého forma a obsah sú výsledkom kompromisu medzi štátmi, ktoré už ratifikovali ústavnú zmluvu, a tými, ktorí ju odmietli. Študenti sa na diskusnom fóre zaujímali o viaceré ustanovenia Lisabonskej zmluvy, ktoré ovplyvnia budúci vývoj na Slovensku. Diskutovali aj o takých otázkach, ako je možnosť vystúpenia štátu z Európskej únie, hoci pre Slovensko je takáto predstava len teoretická. FOTOGRAFIE Z PODUJATIA Konferencia obchodovanie s ľuďmi Za spustenie celoeurópskej kampane s názvom "Viete, kde je teraz vaše dieťa?" sa vyslovili účastníci medzinárodnej konferencie Obchodovanie s ľuďmi, výzvy v strednej Európe, ktorá sa dnes skončila v Bratislave. Vyzvali tiež členské štáty Európskej únie, ktoré jej v najbližšom čase budú predsedať, aby boj proti obchodovaniu s ľudmi zaradili vždy medzi svoje priority. Konferencia podporila aj iniciatívu slovenskej vlády, aby sa v Bratislave vytvorilo centrum na zber a spracovanie údajov o obetiach obchodovania s ľuďmi, ktoré by poskytovalo informácie a analýzy pre všetky relevantné inštitúcie v európskom regióne. Poslankyňa Európskeho parlamentu a predsedníčka výboru pre práva žien a rovnosť šancí Anna Záborská sa na konferencii zamerala na zneužívanie žien v najnižšom veku. Položila si nutkavú otázku, prečo sa medzi obeťami zneužívania tak často ocitajú mladé dievčatá, ktoré pri predajniach s luxusným tovarom oslovujú zámožní páni a za protislužbu vo forme telesného kontaktu im nakupujú tento tovar. Kritizovala spôsob, ktorý vedie k takýmto javom, a hľadala odpoveď na otázku, ako ich potláčať. A. Záborská volá na zodpovednosť celú spoločnosť, ale hlavne rodičov, a preto bude presadzovať, aby sa v Európskej únii rozbehla kampaň so sloganom Viete, kde je teraz vaše dieťa? Poslankyňa Európskeho parlamentu Edit Bauer sa priklonila k názoru svojej kolegyne k zneužívaniu ľudí v najmladšom veku a potvrdila, že najsmutnejšie kapitola je obchodovanie s deťmi. Popri absencii zákonov v tejto oblasti pokrivkáva prevencia, preto je za prijatie konkrétnych krokov v predchádzaní nežiaducim javom. Práve aktivity poslankýň Európskeho parlamentu viedla účastníkov konferencie k tomu, aby zahrnuli výzvu na spustenia kampane do svojich záverov. Medzinárodná konferencia zameraná na boj proti obchodovaniu s ľudskými bytosťami sa uskutočnila 31. marca až 1. apríla 2008 v Bratislave. Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku bola spolu s Ministerstvom vnútra SR a inými významnými medzinárodnými inštitúciami spoluorganizátorom tohto podujatia. Na konferencii boli predstavené modely národného boja proti obchodovaniu s ľuďmi zo Slovenska a okolitých krajín. Súčasťou bola vzájomná výmena skúseností medzi jednotlivými krajinami a hľadanie ciest na zintenzívnenie budúcej spolupráce v tejto oblasti. Riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu v Slovenskej republike Róbert Hajšel na záver konferencie uviedol, že podujatie, o ktoré bol zvýšený mediálny záujem, prispeje k zvýšeniu povedomia o nebezpečnosti obchodovania s ľudskými bytosťami. Tieto nadnárodné ilegálne aktivity nadobúdajú nebezpečnejší rozmer po rozšírení schengenského priestoru, čím sa čoraz viac týkajú aj Slovenska. FOTOGRAFIE Z PODUJATIA Študentské kolokvium k 50. výročiu prvého zasadnutia Európskeho parlamentu Sedemdesiat študentov z piatich fakúlt slovenských vysokých škôl sa zišlo 28. marca 2008 v Nitre na pôde Univerzity Konštantína Filozofa na študentskom kolokviu venovanému 50. výročiu prvého zasadnutia Európskeho parlamentu. Vo vystúpeniach sa venovali problematike európskeho parlamentarizmu. Na podujatí sa popri študentoch zúčastnili pedagógovia zastúpení prorektorkou Univerzity Konštantína filozofa v Nitre prof. Evou Malou a dekankou Filozofickej fakulty univerzity prof. Zdenkou Gadušovou. Európsky parlament reprezentovala slovenská poslankyňa Irena Belohorská a riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu v Slovenskej republike Róbert Hajšel. Irena Belohorská ocenila záujem študentov o podujatie i problematiku Európskeho parlamentu. Zdôraznila, že pohľad do minulosti je dôležitý a inšpiratívny, avšak dnes je potrebné hľadieť najmä na blízku budúcnosť - na ratifikovanie Lisabonskej zmluvy v členských štátoch Európskej únie. Preto ju mrzí, ak sa domáce politické napätie na Slovensku prenáša do prijatia do schvaľovania takého dôležitého dokumentu, akým je Lisabonská zmluva. Vyslovila presvedčenie, že Slovensko Lisabonskú zmluvu schváli. Róbert Hajšel sa zaujímal o názory študentov, ako by sa podľa nich mala v budúcnosti vyvíjať pozícia Európskeho parlamentu voči členským štátom. Jeden z najaktívnejších študentov Erik Leško z Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre prezentoval postoj, že najdôležitejšie bude, aby sa posilňovala pozícia poslancov Európskeho parlamentu ako inštitúcie zastupujúcej obyvateľov nadnárodného zoskupenia, a nie národných štátov. Vývoj sa bude uberať správnym smerom vtedy, keď voľby do Európskeho parlamentu nebudú druhoradými za národnými parlamentnými voľbami. Prvé Európske parlamentné zhromaždenie sa uskutočnilo v marci 1958 a stalo sa predchodcom dnešného Európskeho parlamentu. Príspevky študentov reprezentujúcich jednotlivé fakulty odzneli v piatich autentických jazykoch, ktoré boli pri zrode európskeho parlamentarizmu - vo francúzštine, taliančine, angličtine, nemčine a holandštine. Vystupujúci sa venovali sa témam ako Legitimizovanie Európskej únie prostredníctvom Európskeho parlamentu, Európsky parlament včera, dnes a zajtra, Parlamentné zhromaždenie a jeho význam pre dnešný Európsky parlament, Taliani a Európa. Študentské kolokvium v Nitre bolo už druhým svojho druhu, ktoré usporiadala Informačná kancelária Európskeho parlamentu v Slovenskej republike na vysokoškolskej pôde. V minulom roku sa podujatie venovalo 50. výročiu Rímskej zmluvy. Tento rok sa na podujatí zúčasnili študenti z Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulty ekonomických a sociálnych vied Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave a Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Matej Bela v Banskej Bystrici. FOTOGRAFIE Z PODUJATIA Olympiáda ľudských práv Víťazom veľkého finále 10. ročníka Olympiády ľudských práv sa dnes stala Zuzana Kohútová z Gymnázia Okružná vo Zvolene. Cenu víťazovi spolu s ďalšími organizátormi odovzdal riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu v Slovenskej republike Róbert Hajšel. Olympiáda ľudských práv je najväčším a najprestížnejším súťažno-vzdelávacím projektom pre študentov všetkých stredných škôl na Slovensku v oblasti ľudských práv. Tento rok sa do nej zapojilo 3976 študentov z 272 gymnázií, stredných škôl a odborných učilíšť. Do celoštátneho finále, ktoré sa uskutočnilo 17. až 19. marca v Liptovskom Jáne, postúpilo 62 študentov. Najúspešnejší súťažili v dvanástich témach, medzi ktorými boli napríklad Zásahy polície voči protestujúcej kazažskej novinárke pred prezidentským palácom v Bratislave, Odsúdenie novinárov za prezradenie štátneho tajomstva, Žena - prezidentka Slovenskej republiky, Hranice v dnešnej Európe. V rámci Olympiády ľudských práv odovzdal R. Hajšel cenu za najlepšiu esej na tému Prínos Europskeho parlamentu v oblasti ľudských práv. Oceneným sa stal Peter Lompart z Cirkevného gymnázia sv. Mikuláša v Starej Ľubovni.. Olympiádu ľudských práv vyhlasuje každoročne Ministerstvo školstva SR a koná sa pod záštitou podpredsedu vlády SR pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušana Čaploviča. Organizátorom podujatia je Informačná kancelária Európskeho parlamentu v Slovenskej republike spolu s Občianskym združením Olymp a organizáciou Ministerstva školstva SR Iuventa. Súčasťou tohtoročného podujatia bola výstava Sacharovova cena za slobodu myslenia. Cenu udeľuje každoročne Európsky parlament jednotlivcom a organizáciám, ktoré významným spôsobpom pripsoeli v boji proti intolerancii a útlaku. Cieľom súťaže je budovanie a presadzovanie právneho povedomia o ľudských právach vo všetkých komunitách mládeže, šírenie humanity, filantropie, globálneho altruizmu a myšlienky ľudskej dôstojnosti, vzdelávanie a povzbudzovanie mladých ľudí v úsilí spoznávať a rešpektovať kultúrnu rozmanitosť ľudskej spoločnosti. Organizátori súťaže sa snažia upozorňovať na nebezpečenstvo rozličných foriem intolerancie, diskriminácie a rasizmu, učiť súťažiacich využívať najpresvedčivejšie prvky medziľudskej komunikácie a argumentácie na riešenie problémov, obhajovať a presadzovať rovnaké práva pre všetkých členov. FOTOGRAFIE Z PODUJATIA